Obsah článku
Yonatan – všetci ho volajú Yoni – nastúpil tento rok do štvrtého ročníka základnej školy. Má sebavedomý úsmev, troch kamarátov, domáce povinnosti aj sny o tom, čo bude. Má tiež elektrickú rolu, detskú mozgovú obrnu a motorické schopnosti na úrovni dieťaťa mladšieho ako rok. Každý centimeter, o ktorý sa priblíži k samostatnosti, si musel vybojovať hodinami cvičenia. A jeho mama bojuje rovnako tvrdo – tentokrát o peniaze na ďalšie rehabilitácie.
Prišiel na svet o tri mesiace skôr
Yoni sa narodil v šiestom mesiaci tehotenstva. Prvé tri mesiace života strávil v nemocnici a zdravotné komplikácie, ktoré sprevádzali jeho predčasný príchod na svet, zanechali trvalé stopy. Lekári mu diagnostikovali detskú mozgovú obrnu – konkrétne kvadruparézu, čo znamená postihnutie všetkých štyroch končatín – a syndróm nehybnosti.
Jeho motorické schopnosti zodpovedajú schopnostiam dieťaťa vo veku šesť až deväť mesiacov. Väčšinu dňa sa pohybuje na elektrickom vozíku alebo v kočíku. Pri bežných činnostiach, ktoré jeho rovesníci robia automaticky, potrebuje pomoc.
Za každým pokrokom sú roky práce
To, čo Yoni dnes dokáže, neprišlo samo. Viac ako desať rokov jeho rodina pracuje na tom, aby sa jeho pohybové schopnosti rozvíjali. Pravidelné rehabilitácie, intenzívne cvičenie, stimulácia a opakované operácie – to všetko sa stalo súčasťou jeho každodenného života od útleho detstva.
Výsledky sú viditeľné. Yoni sa postupne vertikalizuje: dokáže samostatne sedieť, s podporou sa postaviť a zvláda aj nakročenie. Pre niekoho možno znejú tieto slová skromne. Pre rodinu, ktorá pri každom z týchto okamihov stála, sú to víťazstvá, za ktorými sú roky vytrvalosti.
Prečo je dôležité neprestať
Yoni má 11 rokov, no jeho rodina verí, že priestor na zlepšenie stále existuje. Detský mozog je aj v tomto veku plastický – schopný učiť sa a vytvárať nové spojenia. Pravidelná stimulácia a pohybová terapia môžu pomôcť zlepšovať jeho kondíciu, koordináciu aj mieru samostatnosti.
Práve preto nechcú s rehabilitáciami prestať. Prestávka by znamenala nielen zastavenie pokroku, ale aj riziko, že sa časť toho, čo si s takou námahou vybudoval, stratí.
Škola, kamaráti a prvý letný tábor
Yoni chodí na základnú školu Rozmanita, kde ho podľa rodiny prijímajú s otvorenosťou a láskavosťou. Je veselý, spoločenský a komunikuje plynule v troch jazykoch – po slovensky, česky aj anglicky. Zdravotné obmedzenia mu nebránia byť súčasťou kolektívu.
Toto leto si splnil míľnik, ktorý sa možno zvonka zdá nenápadný: absolvoval svoj prvý prímestský inkluzívny tábor. S pomocou opatrovateľa, ale predsa – medzi deťmi, na výlete, s batohom na kolenách vozíka. Pre chlapca, ktorý bojuje o každý pohyb, to bol veľký krok.
Mama sama výdavky neutiahne
Rehabilitácie, zdravotné pomôcky, asistencia – to všetko stojí peniaze, a nie malé. Yoniho mama sa nevzdáva, no finančné zaťaženie presahuje to, čo zvládne sama. Nový školský rok prináša ďalšie výdavky, a ak má Yoni pokračovať v terapiách, ktoré ho posúvajú dopredu, rodina potrebuje pomoc zvonku.
Ak chcete Yonimu a jeho mame pomôcť, môžete tak urobiť prostredníctvom zbierky na portáli ĽudiaĽuďom.sk. Každý príspevok – aj ten najmenší – sa počíta. Pretože za každým Yoniho krokom je niekto, kto v neho uveril.
