Obsah článku
Podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Jaroslav Ivančo si v Bratislave potrpí na pohodlie. On a jeho manželka vlastnia v hlavnom meste tri byty – a napriek tomu štát každý mesiac vypláca takmer 1 200 eur za jeho ďalšie bývanie v prestížnom komplexe Skypark. Prípad muža, ktorý šéfuje inštitúcii dohliadajúcej na hospodárenie štátu, vyvoláva oprávnené otázky o tom, ako si niektorí funkcionári vykladajú slovo „potreba“.
Tri byty, a predsa platí štát
Ivančo zastáva funkciu podpredsedu NKÚ od roku 2022. Má trvalý pobyt vo Svidníku, čo mu podľa platnej legislatívy zakladá nárok na služobné bývanie od zamestnávateľa – teda od úradu, ktorý sám riadi. Túto formálnu podmienku splnil a bez väčších problémov dostal pridelený byt v jednej z najdrahších novostavieb v Bratislave.
Pritom v meste vlastní spolu s manželkou hneď tri nehnuteľnosti. Dva byty sa nachádzajú v Karlovej Vsi v novostavbe neďaleko študentských internátov, tretí leží v bratislavskej Rači. Hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková situáciu vysvetlila slovami: „Dve nehnuteľnosti užívajú rodinní príslušníci, tretiu blízky rodinný priateľ.“ Štát teda podľa všetkého financuje bývanie funkcionára preto, lebo jeho vlastné byty obývajú iní ľudia.
Skypark: luxusná adresa, štátny účet
Ivančovi pridelili dvojizbový byt s rozlohou 40 štvorcových metrov, zariadený nábytkom a vybavený ďalším príslušenstvom. Mesačný nájom predstavuje 850 eur, prevádzkové náklady podľa zmluvy dosahujú ďalších 241,80 eura. Keďže má podpredseda k dispozícii aj služobné vozidlo, súčasťou paketu je garážové státie za 100 eur mesačne. Celkový mesačný výdavok z verejných peňazí tak atakuje hranicu 1 200 eur.
Skypark patrí aj na bratislavské pomery k nadštandardným adresám, takže hovorkyňa úradu výšku nájomného obhajovala ako „primeranú“ a zodpovedajúcu kritériám pre ústavného činiteľa. Faktom však zostáva, že v Bratislave existujú aj dostupnejšie lokality, kde by bolo možné zabezpečiť dôstojné bývanie za podstatne nižšiu sumu.
Formálna podmienka, ktorú ľahko splniť
Celý mechanizmus stojí na jednoduchom administratívnom fakte – trvalý pobyt mimo Bratislavy. Ten si Ivančo ponechal napriek tomu, že jeho profesionálny život bol dlhodobo spätý s hlavným mestom. Za posledných dvadsať rokov pôsobil mimo Bratislavy len v rokoch 2018 až 2020, keď zastával funkciu riaditeľa domova seniorov Svida vo Svidníku. Predtým bol v rokoch 2004 až 2010 poslancom parlamentu za stranu SDKÚ, neskôr pôsobil ako štátny tajomník ministerstva školstva, pracoval na NKÚ aj na Úrade priemyselného vlastníctva – všetko v Bratislave.
Trvalý pobyt pritom nie je nemenný údaj – jeho zmena je administratívne nenáročná záležitosť. O to viac zaráža, že práve táto formalita postačuje na získanie štátom hradeného bytu, a to konkrétne pre vedúceho predstaviteľa úradu, ktorého poslaním je kontrolovať, ako štát nakladá s verejnými financiami.
Predseda túto možnosť nevyužil
Zaujímavý kontrast ponúka správanie samotného predsedu NKÚ. Hovorkyňa Bolech Dobáková potvrdila, že „predseda NKÚ má tiež zo zákona nárok na takéto ubytovanie, túto možnosť ale nevyužil.“ Inak povedané – zákon nárok dáva, no nie každý ho automaticky uplatní. Prípad Ivančo ukazuje, že kým jeden funkcionár nárok odmieta, iný ho využije naplno – aj keď vlastní tri byty v tom istom meste, kde mu štát platí štvrtý.
Čo hovorí tento prípad o systéme
Ivančov prípad nie je nutne porušením zákona – splnil podmienky, ktoré legislatíva stanovuje. Problém je práve v tom, aké podmienky zákon považuje za dostačujúce. Trvalý pobyt ako jediné kritérium nepostihuje skutočnú potrebu bývania a otvára priestor pre situácie, ktoré pôsobia prinajmenšom nespravodlivo voči bežným daňovým poplatníkom. Tí si na vlastné bývanie musia zarobiť sami – bez ohľadu na to, koľko bytov vlastnia.
