Obsah článku
Uplynulé leto zapísalo do slovenských klimatických máp rekordy, ktoré budeme spomínať ešte roky. Podľa hodnotenia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) skončila tohtoročná letná sezóna ako tretia najteplejšia od roku 1931 a miestami teplomery vyšplhali až na 42 °C. Nešlo pritom len o pár horúcich dní – vlna horúčav trvala v niektorých oblastiach nepretržite takmer tri týždne.
August bol druhý najteplejší v histórii meraní
Kým celé leto dostalo bronzovú priečku, august si zaslúžil na striebro. Skončil ako druhý najteplejší august za celé sledované obdobie od roku 1931 – teda za viac ako deväťdesiat rokov zápisníkov. Práve tento mesiac posunul celkovú letnú bilanciu do historických priečok, pretože júl bol síce horúci, ale nie výnimočný.
Najvyššie teploty na juhu krajiny
Teplotné rekordy nespadali rovnomerne po celej krajine. Najextrémnejšie hodnoty zaznamenali meteorológovia v južných a juhozápadných oblastiach Slovenska, kde je letná klíma tradične najteplejšia.
Mužla, Hurbanovo – kde to bolo najhoršie
Konkrétne čísla hovoria jasne. V Mužle napočítali meteorológovia až 87 letných dní – teda dní, keď maximálna teplota presiahla 25 °C. To je číslo, ktoré by pred dvadsiatimi rokmi vyzeralo ako tlačová chyba.
Hurbanovo zase ovládlo kategóriu tropických dní, teda dní s teplotou nad 30 °C. Nazbieralo ich 56 a k tomu pridalo ešte jeden rekord: najdlhšiu nepretržitú vlnu horúčav v histórii slovenského meteorologického merania. Tá trvala 22 dní v kuse. Podľa SHMÚ takú dlhú sériu tropických dní na Slovensku doteraz nezaznamenali – čo je veta, ktorú si meteorológovia za deväťdesiat rokov merania nedovolili napísať ani raz.
Teplomery miestami prekonali 42 °C
Absolútne maximum tejto sezóny prekročilo hranicu 42 °C. To nie je len číslo do štatistiky – je to teplota, pri ktorej sa asfalt na ceste stáva lepkavým, kov na záhradných stoličkách sa nedá dotknúť a pobyt vonku bez tieňa a vody sa mení na zdravotné riziko.
Takéto hodnoty nie sú na Slovensku bežné ani v najhorúcejších rokoch. Pre porovnanie: dlhoročný letný priemer maximálnych teplôt na juhu krajiny sa pohybuje okolo 28–30 °C. Tohtoročné extrémy ho teda prekonali o viac ako desať stupňov.
Sucho zasiahlo až 90 % Slovenska a bolo horšie ako v roku 2022
Popri horúčavách prinieslo leto aj sucho, ktoré podľa meteorológov nemalo v posledných rokoch páru. Situácia vyvrcholila v polovici augusta, keď sa výrazné až extrémne sucho rozšírilo na až 90 % územia Slovenska. SHMÚ ho vyhodnotil ako závažnejšie, než bolo pamätné sucho v roku 2022 – a to bol rok, ktorý sám o sebe figuroval v záporných rekordoch.
Dlhotrvajúci nedostatok zrážok v kombinácii s extrémnym teplom spôsobil, že pôda sa vysušila do hĺbky, ktorú rastliny nedokážu kompenzovať ani večerným zavlažovaním. Zásoby podzemnej vody sa nestíhali dopĺňať.
Poľnohospodárstvo a lesníctvo zaplatili najvyššiu cenu
Sucho nezasiahlo všetkých rovnako. Najtvrdší úder pocítili poľnohospodári a lesníci. Plodiny na poliach trpeli nedostatkom vláhy práve v kľúčovom období dozrievania, keď rastliny potrebujú vodu najviac. Výsledkom sú nižšie úrody, ktorých dosah sa naplno prejaví až v mesiacoch nasledujúcich po skončení sezóny.
Lesy čelili dvojitému tlaku: vysušená pôda oslabila stromy a tie sa stali ľahšou korisťou pre škodcov, predovšetkým pre lykožrúta smrekového. Rozsiahle sucho tak môže mať dôsledky na stav slovenských lesov ešte niekoľko rokov dopredu.
Čo nás čaká ďalej
Podľa aktuálnych meteorologických prognóz sa September 2026 nechystá prísť s rýchlym ochladením – naopak, predpovede naznačujú návrat slnečných a teplejších dní s teplotami prekračujúcimi 25 °C, pričom teplé počasie by mohlo vydržať až do konca septembra. Pre pôdu, ktorá celé leto dostávala minimum zrážok, to znamená, že obnova vlahy bude pomalá.
