Obsah článku
Každý štvrtý Slovák po odchode do penzie naďalej pracuje. A takmer tretina z nich nie preto, že by po práci túžila – ale preto, že bez nej jednoducho nevychádza. To je tvrdá realita, ktorú odhaľujú dáta portálu Euronews. Otázka teda znie: koľko peňazí by ste vlastne potrebovali, aby ste na dôchodku mali skutočnú voľbu?
Portál Startitup sa na túto otázku pozrel prostredníctvom orientačného prepočtu. Vzal priemerný mesačný príjem bežne zarábajúceho Slováka, premietol ho do dvadsiatich rokov dôchodkového života – a výsledná suma je taká, že mnohých zastaví pri čítaní. Dôležité pritom je, že celú sumu si nemusíte nasporiť výlučne z vlastného vrecka. Tá správa je teda o niečo lepšia. Ale len o niečo.
Prečo práve dvadsať rokov?
Dôchodkový plán na „pár rokov“ nestačí. Podľa údajov OECD z roku 2024 žili 65-roční muži v členských krajinách organizácie v priemere ďalších 18,5 roka. Ženy ešte dlhšie – priemerne 21,6 roka. Orientačný výpočet preto pracuje s dvadsiatimi rokmi ako rozumným stredným odhadom.
Dvadsať rokov bez pravidelného príjmu zo zamestnania. Dvadsať rokov, počas ktorých treba platiť nájom alebo energie, nakupovať potraviny, riešiť zdravotné výdavky, prípadne si dopriať aj niečo navyše. Práve preto číslo, ktoré z výpočtu vychádza, tak ľahko zaskočí.
Suma, ktorá mení pohľad na sporenie
Ak by si chcel bežne zarábajúci Slovák udržať na dôchodku aspoň aproximatívne rovnakú životnú úroveň ako počas pracovného života, celkový objem peňazí potrebných na dvadsať rokov penzie sa pohybuje v desiatkach tisíc eur. Mesačný príjem, s ktorým by sa dalo žiť bez neustáleho prepočítavania každého výdavku, vychádza podľa tohto modelu na sumu výrazne vyššiu, než je priemerný slovenský dôchodok vyplácaný dnes Sociálnou poisťovňou.
Priemer štátnej penzie na Slovensku dlhodobo zaostáva za tým, čo väčšina ľudí považuje za dôstojný príjem. Rozdiel musí pokryť buď vlastné úspory, alebo výnosy z dlhodobého investovania – napríklad cez druhý či tretí pilier dôchodkového sporenia. Práve tu väčšina Slovákov vo výpočte zaostáva najviac: odkladá príliš málo a príliš neskoro.
Pracovať z nutnosti alebo z voľby – to je ten rozdiel
Podľa dát citovaných Euronews pracuje po dosiahnutí dôchodkového veku 24,7 percenta Slovákov. Samo o sebe to nemusí byť zlé číslo. Práca vo vyššom veku môže prinášať pravidelný režim, sociálny kontakt aj pocit zmysluplnosti. Problém nastáva, keď sa za tým číslom skrýva nevyhnutnosť.
Z pracujúcich slovenských dôchodcov uvádza finančnú nutnosť ako hlavný dôvod 30,3 percenta z nich. Po spojení oboch údajov vychádza, že z existenčných príčin pokračuje v práci zhruba 7,5 percenta všetkých slovenských penzistov. Každý trinánsty dôchodca teda nie je v práci preto, že chce – ale preto, že bez mzdy nevie vyžiť. A to je číslo, ktoré by malo zacvičiť v žalúdku každému, komu sa zdá, že do dôchodku má ešte dosť času.
Čo s tým môžete urobiť dnes
Kľúčovým poznatkom z celého výpočtu je, že čas je najcennejšia surovina sporenia. Čím skôr človek začne odkládať – aj malé sumy – tým viac priestoru dostane zložené úročenie na svoju prácu. Druhý pilier, tretí pilier, investičné fondy či nehnuteľnosti sú nástroje, ktoré štátny dôchodok dopĺňajú, no nevynahradia ho, ak sa k nim pristúpi až v päťdesiatke.
Pred akýmkoľvek konkrétnym rozhodnutím o sporení alebo investovaní je vždy vhodné poradiť sa s certifikovaným finančným poradcom, ktorý pozná vašu konkrétnu situáciu. Všeobecné výpočty totiž slúžia ako budíček – nie ako osobný finančný plán.
