Obsah článku
Dušan Cinkota patrí k tváram, ktoré slovenský divák pozná z divadelných dosák aj televíznych obrazoviek. No za kulisami úspešnej kariéry sa skrývalo obdobie, o ktorom herec dlho nehovoril – čas, keď problémy nehľadal v rozhovore s blízkymi, ale na dne fľaše a v omamných látkach.
Ako sa herec dostal na dno
Cinkota sa otvorene priznal, že alkohol a drogy boli pre neho spočiatku únikom. Tlak, ktorý herectvo prináša – neistota angažmánov, verejné hodnotenie každého výkonu, osobné problémy – to všetko sa postupne nakopilo do bremena, ktoré sám nevedel uniesť. Namiesto toho, aby vyhľadal pomoc, siahal po látkach, ktoré ho na chvíľu od reality odstrihli. Takéto vzorce správania sú v umeleckom prostredí, kde sa stiera hranica medzi pracovným a súkromným životom, žiaľ pomerne časté.
Závislosti sa nevyvíjajú zo dňa na deň. Začínajú nenápadne – príležitostným pohárikom po náročnom predstavení, jednorazovým experimentom. Cinkota na vlastnej koži zistil, že čiara medzi úlevou a závislosťou je tenká a prekročí sa ľahšie, než by si ktokoľvek myslel.
Čo znamenalo skutočné dno
Každý, kto si závislosťou prešiel, opisuje moment, keď si uvedomil, že sa musí zastaviť. Pre Cinkotu takýto zlom prišiel, keď si uvedomil, že závislosti začínajú ovplyvňovať nielen jeho zdravie, ale aj vzťahy a prácu – teda práve to, čo mu bolo najdrahšie. Byť hercom si vyžaduje plnú prítomnosť, sústredenie a dôveru kolegov. Všetky tri veci môže závislosť systematicky rozkladať.
Rozhodnutie požiadať o pomoc nie je pre väčšinu ľudí jednoduché. Bariérou je hanba, strach z odsúdenia verejnosti alebo jednoducho nepripravenosť priznať si, že situácia vymkla spod kontroly. Pre herca, ktorého práca je neustále pod drobnohľadom, je toto priznanie o to odvážnejšie.
Cesta späť a čo pomohlo
Cinkota sa zo svojho najtmavšieho obdobia dostal. Otvorene o ňom hovorí aj preto, aby ostatní vedeli, že z podobnej situácie existuje cesta von – a že ju zvládnuť si nevyžaduje byť výnimočný, len úprimný sám voči sebe a ochotný prijať pomoc. Odborníci na závislosť dlhodobo zdôrazňujú, že liečba je efektívnejšia, keď k nej človek pristúpi včas a s podporou okolia. Ak vy alebo niekto z vašich blízkych prechádza podobným bojom, prvým krokom je rozhovor s lekárom alebo kontaktovanie niektorej zo slovenských liniek pomoci.
Hercovo vyznanie je pripomienkou, že za verejnou tvárou každého človeka sa skrýva príbeh, ktorý nie vždy vyzerá tak, ako sa zdá z pódia. A odvaha hovoriť o ňom nahlas môže byť pre niekoho iného záchranným lanom.
