Obsah článku
Premiér Robert Fico postavil 8. septembra 2026 pred novinárov jasné ultimátum: generálny prokurátor Maroš Žilinka by mal odísť z funkcie. Žilinka to bez zaváhania odmietol a Ficov krok označil za frontálny útok na právny štát. Slovensko tak sleduje jednu z najostrejších verejných prestreliek medzi špičkou výkonnej moci a inštitúciou, ktorá má dohliadať na zákonnosť – vrátane konania samotnej vlády.
Čo Fico Žilinkovi vyčíta
Fico na tlačovej konferencii vyhlásil, že prokuratúra „zlyháva vo svojej práci“ a že Žilinka zastáva politicky opozičný postoj voči vládnej koalícii. Konkrétne ho kritizoval za to, že Slovensko nebude trestne stíhať nikoho za rozhodnutie predchádzajúcej vlády darovať Ukrajine stíhačky MiG-29 a časti systému protivzdušnej obrany Kub. Ficova vláda, ktorá nastúpila koncom roku 2023, vojenskú pomoc Kyjevu zo štátnych zásob zastavila – a toto rozhodnutie predchodcov zjavne považuje za niečo, čo malo mať právne následky.
Premiér okrem toho tvrdil, že Žilinka preukazuje nadmernú horlivosť pri stíhaní ľudí navrhnutých do funkcií stranou Smer-SD a osobám im blízkym. Inými slovami: podľa Fica prokuratúra stíha „jeho ľudí“ a naopak nevyšetruje to, čo vláda považuje za pochybenia opozície.
Fico zároveň naznačil, že ak Žilinka neodíde dobrovoľne, vláda zvažuje zmeny v právnej úprave fungovania prokuratúry. Sám však pripustil, že v súčasnosti nemá zákonné nástroje, ako generálneho prokurátora odvolať.
Prečo Žilinka odmieta a čo mu zákon garantuje
Žilinka reagoval jednoznačne: „Nikdy nebudem napĺňať Vaše predstavy, Vaše sľuby, ak nebudú v súlade s ústavou a so zákonmi.“ Dodal, že snahy o mocenské ovládnutie prokuratúry pretrvávajú dlhodobo – a že výzva na jeho odstúpenie prichádza od tých, ktorí majú záujem na určitom vybavení konkrétnych trestných vecí.
Jeho pozícia je pritom ústavne silná. Generálneho prokurátora volí parlament – Žilinku zvolili v roku 2020 veľkou väčšinou poslancov. Hlasoval za neho aj samotný Fico a jeho kolegovia zo Smeru, keď bola strana ešte v opozícii. Funkčné obdobie trvá sedem rokov, Žilinkovi vyprší v decembri 2027 – teda až po nasledujúcich parlamentných voľbách. Bez zmeny ústavy alebo zákonov ho vláda jednoducho odvolať nemôže.
Čo tento spor hovorí o stave spravodlivosti na Slovensku
Za konfliktom nie sú len abstraktné kompetenčné spory. Stojí za ním niekoľko konkrétnych trestných konaní. Pred súdom aktuálne stojí napríklad Tibor Gašpar – podpredseda parlamentu za Smer-SD a bývalý policajný prezident – spolu s ďalšími obžalovanými pre podozrenie zo zneužívania polície na politické účely v čase predchádzajúcich vládnutí Ficovej strany.
Prokuratúra pod Žilinkovým vedením zároveň v roku 2022 zrušila trestné stíhanie Fica, vtedy opozičného politika, ako aj jeho blízkeho spolupracovníka a súčasného ministra obrany Roberta Kaliňáka a ďalších dvoch osôb. Práve táto história robí z celého súboja neprehľadnú spleť záujmov na oboch stranách.
Žilinka ešte pred vypuknutím tohto konfliktu upozornil, že po zmenách trestného práva z dielne Ficovej vlády bol minulý rok boj proti korupcii na Slovensku podľa jeho slov katastrofálny. Zaznamenal tiež výrazný pokles počtu ľudí stíhaných za daňové trestné činy. Najsilnejšia opozičná sila, hnutie Progresívne Slovensko, označila Ficovu výzvu za zjavný pokus ovplyvňovať trestné konania týkajúce sa Smeru-SD.
Čo môže prísť ďalej
Fico zatiaľ hovorí o možných legislatívnych zmenách, no konkrétny návrh nepredstavil. Kľúčová otázka je, či má vládna koalícia dostatok hlasov na ústavné zmeny, ktoré by zásadne oslabili nezávislosť prokuratúry alebo skrátili Žilinkovo mandátové obdobie. Žilinka dal jasne najavo, že z funkcie neodíde dobrovoľne a ostáva na svojom poste až do decembra 2027. Politický tlak teda zrejme porastie – a spolu s ním aj otázky o tom, kde sa na Slovensku v skutočnosti nachádza hranica medzi výkonnou mocou a nezávislou justíciou.
