Obsah článku
Dôchodkový systém na Slovensku sa dostáva pod čoraz väčší tlak – a rok 2026 to pocítia konkrétne tisíce penzistov na vlastných výplatných páskach. Štát tento rok prepočítava dôchodky pre viaceré skupiny poberateľov, menia sa pravidlá niektorých nárokov a zároveň sa stupňujú obavy odborníkov z dlhodobej udržateľnosti celého systému. Marek Porubský z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť varuje bez obalu: dôchodkový systém ide aktuálne do mínusu.
Kto dostane vyšší dôchodok a komu príde doplatok
Sociálna poisťovňa prakticky nepretržite od roku 2018 spätne prepočítava už priznané dôchodky. Dôvodom sú opakované legislatívne zmeny, ktoré zakaždým zasiahnu inú skupinu penzistov. V posledných rokoch išlo napríklad o zvyšovanie dôchodkov takzvaných starodôchodcov – teda tých, ktorí odišli do penzie pred rokom 2004, keď bol systém výrazne reformovaný.
Ďalšou skupinou sú ženy, ktorým bol spätne znížený dôchodkový vek pre určité ročníky – aj im Sociálna poisťovňa doplatila rozdiel. Osobitnou kapitolou sú predčasné dôchodky po 40 odpracovaných rokoch, ktoré zaviedla vláda ako jednu z priorít sociálnej politiky. A najnovšie pribúda prepočet období starostlivosti o deti, pričom tento proces má podľa dostupných informácií trvať až do konca tohto desaťročia.
Pre samotných dôchodcov to znamená, že zmeny dôchodku môžu prísť aj bez toho, aby o čokoľvek žiadali. Sociálna poisťovňa prepočet robí automaticky a prípadný doplatok zašle sama.
Prečo experti bijú na poplach
Marek Porubský z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť označuje celý prístup štátu k dôchodkovému systému za nesystémový. Vlna zmien za vlnou znamená, že Sociálna poisťovňa namiesto plynulej administratívy neustále hasí požiare spätných prepočtov. To má reálne náklady – personálne aj finančné.
Zásadnejší problém je však štrukturálny. Slovensko čelí rýchlemu starnutiu populácie: pribúda dôchodcov, ubúda pracujúcich, ktorí systém financujú zo svojich odvodov. Keď do toho štát pridáva ďalšie benefity – trinásty dôchodok, predčasné odchody po 40 rokoch praxe, doplatky pre starodôchodcov – rastie deficit priebežného systému. Dnešné výhody pre penzistov tak v konečnom dôsledku zvyšujú účet, ktorý zaplatia budúce generácie.
Dôchodkový vek sa posúva: čo to znamená pre mladších
Kým súčasní penzisti riešia prepočty, ľudia v produktívnom veku sa musia vyrovnať s tým, že hranica odchodu do dôchodku sa posúva. Ročník 1968 už pozná svoju presnú hranicu – dôchodkový vek sa pri mladších ročníkoch postupne zvyšuje. Do výpočtu vstupuje aj počet vychovaných detí, čo môže niektorým ženám vek odchodu do penzie mierne znížiť.
Experti zároveň upozorňujú, že každý rok práce navyše sa na výške dôchodku prejaví citeľne. Systém je nastavený tak, aby odkladanie odchodu do penzie finančne zvýhodňoval – čím dlhšie človek pracuje a odvádza, tým vyššiu penziu neskôr dostane. Pre ľudí, ktorým to zdravie dovolí, môže byť táto kalkulácia zaujímavá.
Trinásty dôchodok: nie pre všetkých rovnaký
Jedným z benefitov, ktorý sa každoročne vracia do diskusie, je trinásty dôchodok. Nejde však o rovnakú sumu pre každého – výška závisí od druhu poberanej penzie a pri niektorých skupinách dôchodcov do výpočtu vstupujú ďalšie pravidlá. Rozdiely medzi jednotlivými poberateľmi môžu byť v stovkách eur, čo sa niektorým javí ako nespravodlivé.
Práve takéto nerovnomerné opatrenia sú terčom kritiky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa nej podobné jednorazové doplatky zaťažujú verejné financie bez toho, aby systémovo riešili jeho dlhodobé problémy. Zakaždým sa sáhne do rozpočtu, ale koreň problému – nerovnováha medzi príjmami a výdavkami systému – zostáva nedotknutý.
Čo čaká systém, ak sa nič zásadne nezmení
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dlhodobo upozorňuje, že bez štrukturálnych reforiem bude tlak na dôchodkový systém narastať. Starnutie populácie nie je problém budúcnosti – prebieha práve teraz a jeho dôsledky sa budú stupňovať v nasledujúcich desaťročiach. Ak sa pomer pracujúcich a dôchodcov bude naďalej zhoršovať, bude čoraz ťažšie udržať súčasnú úroveň penzií bez zvyšovania odvodov alebo dlhu.
Pre dnešných penzistov to bezprostredne neznamená znižovanie dôchodkov – zmeny v roku 2026 sú prevažne pozitívne v zmysle prepočtov a doplatok. Otázka však znie, ako dlho si to Slovensko môže finančne dovoliť. A na tú odpoveď experti z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zatiaľ optimistickí nie sú.
