Obsah článku
Peter Mankovecký – herec, režisér, dramatik a hudobný skladateľ – bol v máji 2013 nájdený mŕtvy vo svojom byte na Trnavskej ulici v Bratislave. Mal iba 45 rokov. Správa zasiahla nielen umeleckú obec, ale aj širokú verejnosť. Nikto z jeho blízkych nevedel – a vlastne dodnes nevie – čo ho v posledných hodinách dohnalo k tej najkrajnejšej hranici.
Kolega vycítil, že niečo nie je v poriadku
Herec Peter Šimun si všimol, že sa Mankovecký niekoľko dní vôbec neozýva. Rozhodol sa ísť sa po ňom pozrieť osobne. To, čo za dverami bytu našiel, ho podľa vtedajších správ Nového Času na dlhý čas úplne zdrvilo. Mankovecký bol obesený na kravate zaviazanej o kľučku dverí.
Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Petra Hrášková situáciu opísala striedmo: „Telo 45-ročného muža bolo nájdené bez známok života v jednom z bytov na Trnavskej ulici. Privolaný lekár na mieste konštatoval smrť a cudzie zavinenie predbežne vylúčil.“
Depresie, alkohol a kopenie sa starostí
Mankovecký sa sám pred rokmi v rozhovore netajil tým, že je so svojím životom nespokojný. Trpel depresiami, na ktoré bral lieky. Otvorene hovoril aj o probléme s alkoholom: „Som alkoholik. Každý druhý deň som opitý,“ priznal, keď vysvetľoval, prečo odmieta ponuky do seriálov.
Špekulovalo sa, že práve alkohol mohol zohrať úlohu aj v osudný deň. Herec sa navyše cítil rozladený zo súčasnej spoločnosti a trápili ho aj rodinné veci. Sám priznal, že svoje deti zanedbával. V ťažkých chvíľach sa problémy radšej snažil obchádzať: „Aj z domu som už odišiel párkrát,“ povedal. Takýto spôsob úniku len priberal ďalšie starosti – a tie sa evidentne rok čo rok hromadili.
Pedagóg, ktorého žiaci milovali
Mankovecký bol niekoľko rokov vedúcim Katedry herectva na Divadelnej fakulte VŠMU. Medzi jeho žiakov patrili Lukáš Latinák, Juraj Kemka či Vlado Kobielsky. Na tej istej škole pôsobil aj ako asistent Emílie Vášáryovej a Martina Huba. Študenti ho spomínali ako skvelého pedagóga, s ktorým udržiavali priateľské vzťahy aj po ukončení štúdia.
Zahrali si spolu na prkna divadelných scén a stretávali sa na filmových plátnach. Širšia verejnosť ho poznala napríklad z populárnej komédie Fontána pre Zuzanu 2, kde stvárnил menšiu úlohu bodygarda Maroša Kramára. Kariéru začínal na doskách Slovenského národného divadla, kde krátko po ukončení štúdia stvárnil hlavnú postavu v predstavení Rómeo a Júlia.
Za sebou zanechal manželku, tri deti a zdrvených blízkych
Mankovecký bol dvakrát v partnerskom vzťahu. S prvou manželkou Evou Gašparovou má syna. S druhou partnerkou mal dvoch malých synčekov. Ani pomyslenie na tieto deti ho od tragického rozhodnutia neodvrátilo.
Eva Gašparová sa ani niekoľko dní po jeho smrti nedokázala spamätať. „Napriek tomu, že sa so mnou rozviedol, nikdy som ho neprestala milovať,“ povedala v slzách. „Je to príliš kruté,“ dodala tichým hlasom. Rovnako zdrvená zostala aj jeho mama.
Posledná rozlúčka v SND
Posledná rozlúčka s Petrom Mankoveckým sa konala 10. mája 2013 v Novej budove Slovenského národného divadla. Prišla plejáda hercov, kolegov a študentov, ktorým na ňom záležalo. Umelec je pochovaný v bratislavskom Slávičom údolí.
Prečo sa to stalo, nikto z jeho blízkych dodnes nevie s istotou povedať. Či bol spúšťačom dlhotrvajúci stav depresií, alkohol, alebo niečo úplne nové – to zostane navždy nevypovedaným príbehom.
