Obsah článku
Pani Vadovičová vyšla so svojim jazvečíkom na bežnú prechádzku k potoku v Dolianoch pri Pezinku. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa pes priblíži k nore nutrie riečnej a vrátia sa domov len vďaka šťastiu. Hlodavec vyskočil, stiahol psa do vody a začal ho dusiť. Výsledok: sedem rán a návšteva veterinárky. Tá majiteľke oznámila, že kúsnutie tesne vedľa miechy bolo len o centimeter od toho, aby pes ostal ochrnutý.
Takýto scenár dnes hrozí pri čoraz viacerých potokoch, kanáloch a riekach po celom Slovensku. Za desať rokov sa totiž odhadovaný počet nutrií u nás takmer strojnásobil – z vyše päťtisíc na viac ako pätnásťtisíc jedincov. A s ich počtom rastie aj pravdepodobnosť, že sa podobná situácia zopakuje práve vám.
Hlodavec, ktorý prekvapí veľkosťou aj agresivitou
Nutria riečna nie je drobná myš, pred ktorou utečiete. Dospelý jedinec dorastá na viac ako pol metra a vo vode je vo svojom živle. Práve tam sa cíti isto, a keď sa cíti ohrozená – napríklad priblížením sa psa k nore – útočí razantne a bez varovania.
Veterinári zatiaľ evidujú podobné strety so psami ako ojedinelé, no odborníci upozorňujú, že s narastajúcou populáciou nutrií sa budú podobné incidenty objavovať čoraz častejšie. Psy, ktoré prežijú stret, navyše čelia aj infekčným rizikám – nutrie môžu prenášať rôzne patogény, ktoré predstavujú zdravotnú hrozbu nielen pre zvieratá, ale potenciálne aj pre ľudí.
Prečo im na Slovensku tak dobre darí
Nutria riečna pochádza z Južnej Ameriky a na Slovensku ide o invázny nepôvodný druh. Napriek tomu tu našla takmer ideálne podmienky – dostatok vodných tokov, miernu klímu a minimálnych prirodzených predátorov. Výsledkom je populačná explózia, ktorú odborníci sledujú s rastúcimi obavami.
Problém ale komplikujú aj samotní ľudia. Napriek výzvam úradov mnohí nutrie pri brehoch riek prikrmujú. Nitrianska radnica rieši tento jav už niekoľko mesiacov – verejnosť opakovane žiada, aby zvieratá nekŕmila, no bezvýsledne. Kŕmenie prirodzene zvyšuje koncentráciu nutrií v obývaných zónach a znižuje ich plachosť voči ľuďom aj domácim zvieratám.
Škody presahujú len pohľad na neobvyklého suseda
Nutrie nie sú len vizuálnou kuriozitou pri prechádzke. Invázny hlodavec si vyhrabáva rozsiahle norové systémy v brehoch vodných tokov, čím destabilizuje ich štruktúru. Poškodzuje vegetáciu aj poľnohospodársku úrodu v okolí riek a kanálov. Na hroziace škody upozorňuje aj Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý má správu vodných tokov na starosti.
Presná výška škôd spôsobených nutriami na Slovensku zatiaľ nie je vyčíslená – štát tieto dáta systematicky nezbiera. To samo o sebe vypovedá o tom, ako vážne sa k problému pristupuje.
Kto má vlastne nutrie odstraňovať a prečo to nefunguje
Práve tu naráža situácia na tvrdú stenu. V obývaných zónach – teda tam, kde nutrie stretávate najčastejšie vy a vaši psi – je regulácia komplikovaná. Poľovníci, ktorí by mohli populáciu regulovať, hovoria o limite svojich kapacít. Zásah v mestách a obciach navyše naráža na spory o metódu – čo je prípustné, čo nie a kto to vlastne zaplatí.
Sterilizácia, po ktorej siahajú niektoré mestá pri iných inváznych druhoch, podľa odborných zoológov v prípade nutrií riešením nie je. Dôvody sú praktické: populácia je príliš rozptýlená, jedince ťažko chytiteľné a náklady by boli neúmerné výsledku.
Čo robiť, keď nutriu stretnete pri vode
Kým štát hľadá systémové riešenie, bezpečnosť vás a vášho psa závisí od vašej opatrnosti. Niekoľko konkrétnych odporúčaní, ktoré môžu predísť situácii podobnej tej Vadovičovcov:
- Pri potokoch, kanáloch a riekach veďte psa na vôdzke, najmä v miestach s norami v brehoch.
- Ak spozorujete nutriu, nepribližujte sa a psa okamžite odvolajte.
- Nikdy nutrie nekŕmte – zvyšujete tým ich koncentráciu v okolí a strácajú prirodzenú plachosť.
- Ak váš pes prišiel do kontaktu s nutriou, navštívte veterinára aj bez viditeľného zranenia – riziko infekcie je reálne.
Situácia v Dolianoch dopadla dobre len vďaka centimetru šťastia. Ďalším majiteľom psov to šťastie garantované nie je.
