Obsah článku
Vlado Kobielsky si postavil vilu v Kráľovskom údolí v bratislavskom Starom Meste – prestížna adresa pod Bôrikom, panoramatický výhľad na Bratislavu aj Dunaj, dostatok súkromia. Lenže koncom minulého týždňa sa pred jeho domom objavili hostia, na ktorých nebol vôbec pripravený: celé stádo diviakov kráčajúce pokojne po ulici.
„Neviete mi niekto poradiť, čo s týmito pravidelnými návštevníkmi, dnes o 21:00 v Starom meste v Bratislave?“ napísal herec vo štvrtok večer na svojom Instagrame. Slovo „pravidelnými“ napovedá, že nejde o jednorazovú návštevu – divá zver sa v jeho okolí zjavuje opakovane.
[[VLOST:1]]
Vila snov v srdci mesta
Do Kráľovského údolia sa Kobielsky s manželkou Alenou presťahovali koncom augusta minulého roka. Pred tým rodina žila v dome v Záhorskej Bystrici, no napokon si vybrali modernejšiu a rozľahlejšiu haciend priamo v hlavnom meste. Dom stojí na miernom kopci, čo rodine okrem výhľadu zaručuje aj istú mieru oddelenia od okolitého ruchu.
Zo starších detí už doma veľa ruchu niet – najstarší syn Kristián študuje International Business na prestížnej univerzite v Holandsku, dcéra Klára je tiež vysokoškoláčka. Doma zostal najmladší Krištof. Práve preto asi nové prostredie s výhľadom na nočnú Bratislavu malo byť pokojným útočiskom pre celú rodinu.
Diviaky v meste nie sú rarita
Herec nie je zďaleka prvý, koho táto situácia zaskočila. Diviaky sa v Bratislave objavujú pravidelne – schádzali medzi domy na Kolibe, túlali sa pri Hlavnej stanici aj po električkovej trati v Karlovej Vsi. Pod Kobielského príspevkom sa rýchlo prihlásili ďalší obyvatelia.
Župan Juraj Droba reagoval priamo: „My sme susedia? Tá istá partička aspoň raz do týždňa u nás.“ Ďalší komentujúci potvrdil, že rovnaký problém majú aj v Pezinku. Zdá sa teda, že diviaky si bratislavskú aglomeráciu doslova obľúbili a žiadny plot ani mestský ruch ich od výletov do štvrtí neodradí.
Čo s tým – odpoveď stále chýba
Kobielsky zatiaľ konkrétnu radu nedostal – aspoň nie takú, ktorú by mohol okamžite využiť. Diviakom sa v meste darí práve preto, že ich prirodzené prostredie – lesy a polia – s rozrastajúcou sa zástavbou čoraz viac ustupuje. Zvieratá sa adaptujú a mestská perifériea pre ne prestáva byť hranicou.
Herec tak napriek luxusnej adrese rieši problém, ktorý pozná nejeden slovenský sused na okraji mesta. Len kulisa je o niečo honosnejšia.
