Obsah článku
Becky Jonesová mala 21 rokov, keď jej lekári v Coventry povedali, že má agresívny nádor mozgu a zostávajú jej maximálne rok života. Dnes má 34 rokov, dvoje detí a práve zistila, že rakovinu nikdy nemala. Jedenásť rokov chemoterapie dostávala pre diagnózu, ktorá nebola správna.
Odborné posudky zabezpečené jej právnickým tímom dospeli k záveru, že výsledky biopsie z roku 2012 mohli zodpovedať tumefaktívnej demyelinizácii – zápalovému ochoreniu mozgu, ktoré sa lieči úplne inak než rakovina. Napriek tomu jej bol nasadený chemoterapeutický liek temozolomid a rádioterapia.
Diagnóza, ktorá prišla skôr, než dorazili výsledky
Becky trpela v roku 2012 silnými migrénami. V nemocnici University Hospitals Coventry and Warwickshire (UHCW) jej podľa jej vlastných slov spustili liečbu ešte predtým, než boli riadne vyhodnotené výsledky biopsie. Lekári jej oznámili diagnózu glioblastómu štvrtého stupňa – jednu z najzákernejších foriem nádoru mozgu.
Vyšetrenia pritom podľa Becky ukazovali viacero možných vysvetlení nálezu: lézia, infekcia alebo práve spomínaná tumefaktívna demyelinizácia. Tá je liečiteľná kortikosteroidmi, teda bez chemoterapie. Napriek tomu sa na onkologickej liečbe nič nezmenilo.
156 cyklov chemoterapie a čo to s ňou urobilo
Becky odhaduje, že počas jedenástich rokov absolvovala až 156 cyklov chemoterapie temozolomidom. Podľa odporúčaní britskej zdravotnej služby NHS sa tento liek pri glioblastóme bežne podáva v šiestich cykloch, teda zhruba počas pol roka. Pri niektorých nízkostupňových gliómoch môže byť odporúčaných najviac dvanásť cyklov. Počet, ktorý dostávala Becky, teda niekoľkonásobne prevyšoval štandard.
Zdravotné dôsledky opisuje detailne: trvalá nevoľnosť, chronická únava, depresie, úzkosti, žalúdočné problémy, vredy. Obáva sa tiež, že liečba mohla spôsobiť predčasnú menopauzu. Paradoxom zostáva, že lekári jej hovorili, že v dôsledku chemoterapie nebude môcť mať deti – napriek tomu po prerušení liečby prirodzene porodila dvoje.
Čo všetko jej diagnóza vzala
Dopad chybnej diagnózy nesiahol len do zdravia. Becky na dva roky prišla o vodičský preukaz. Musela sa vzdať sna stať sa policajtkou. Predtým pracovala ako operátorka kamerového systému na štadióne Coventry City – aj táto práca sa s diagnózou terminálnej rakoviny skomplikovala.
Počas pandémie sa zbytočne izolovala, pretože verila, že má oslabenú imunitu po chemoterapii. A keď jej vlastná matka ochorela na rakovinu, Becky pri nej nemohla byť tak, ako by chcela. „V čase, keď som nemusela byť zavretá doma kvôli rakovine, ktorú som nemala, som s ňou mohla tráviť čas,“ povedala.
Chemoterapiu napokon prestala dostávať v marci 2024 – a to nie kvôli vyliečeniu ani novému posúdeniu, ale preto, že lekár, ktorý jej liečbu viedol, odišiel do dôchodku. Spochybňovať svoju diagnózu začala až v roku 2025, keď si všimla, že jej magnetické rezonancie sa dlhodobo nijako nemenia.
Lekár pod drobnohľadom, nemocnica reaguje
Profesor Ian Brown, ktorý dohliadal na liečbu Becky aj ďalších pacientov s temozolomidom, je v súčasnosti predmetom vyšetrovania britskej General Medical Council – úradu, ktorý dohliada na lekársku profesiu v Spojenom kráľovstve.
Prípad preverovala aj Royal College of Physicians. Jej predbežné zistenia sú závažné: pacientom v nemocnici v Coventry bol liek podávaný dlhodobo napriek tomu, že existovalo len málo alebo žiadne dôkazy o prínose takejto predĺženej liečby. Správa poukázala na zlyhania personálu a označila ich za vážne narušenie dôvery pacientov. Vyšetrovatelia sa tiež pýtali, prečo nemocničné lekárenské tímy nezasiahli v prípadoch, keď pacienti užívali perorálnu chemoterapiu nepretržite desať až pätnásť rokov.
Samotná nemocnica UHCW uviedla, že všetci dotknutí pacienti boli opätovne posúdení skúsenými lekármi a boli pre nich pripravené plány ďalšej starostlivosti. Bezpečnosť pacientov označila za svoju hlavnú prioritu.
Becky nie je sama – žaluje viac ako 40 ľudí
Prípad Becky Jonesovej by mohol byť ojedinelou tragédiou, keby nestál uprostred omnoho širšieho problému. Právne kroky voči britskému zdravotníctvu podniká viac ako 40 pacientov, ktorí tvrdia, že im bol temozolomid podávaný príliš dlho. Všetci boli liečení pod dohľadom profesora Browna. Právne zastupuje ich kancelária Brabners.
„Až keď vám niekto povie, že ste nikdy nemali rakovinu, vtedy to na vás skutočne doľahne,“ hovorí Becky. Teraz požaduje jasné vysvetlenie, ako mohla takáto liečba pokračovať roky bez dostatočnej kontroly, a žiada, aby boli voči zodpovedným osobám vyvodené dôsledky.
Prípad Becky nie je len o jednom lekárovi ani o jednej nemocnici. Je to otázka systémových mechanizmov, ktoré mali zabrániť tomu, aby niekto dostával chemoterapiu sto päťdesiatšesťkrát pri diagnóze, ku ktorej sa nikdy nenašli presvedčivé dôkazy.
Odborné posudky, ktoré si Becky nechala vypracovať, neprišli z ničoho nič – musela si ich sama aktívne vyhľadať a zaplatiť. Systém sám od seba nič nespochybnil. Práve to je otázka, ktorú si po tomto prípade kladú aj lekárske inštitúcie: kde boli poistky, ktoré mali zachytiť, že niečo nie je v poriadku?
