Obsah článku
Lucii začalo po uštipnutí hmyzu v záhrade opúchať celá noha a pre bolesť na ňu takmer nemohla došliapnuť. Lekárka vtedy boreliózu vôbec nepovažovala za pravdepodobnú – Lucia si totiž prisatie kliešťa vôbec nevšimla. Antibiotiká nedostala. O niekoľko týždňov neskôr prišlo niečo, čo vyzeralo ako chrípka – bez nádchy, bez bolesti hrdla, bez horúčky. A potom taká únava, že po príchode z práce ľahla na gauč a do rána sa takmer nepohla.
Barbora zas opisuje pocit, akoby bola celý čas meter od vlastného tela. Mozgová hmla, problém so sústredením, únava, ktorú žiadny spánok nevyriešil. Aj jej lekári naznačovali, že možno preháňa. Príbehy oboch žien ukazujú, prečo je borelióza taká zákerná: nenastúpi naraz, ale po kúskoch, a každý kúsok vyzerá ako niečo iné.
Príznaky, ktoré nechcú do jedného obrazu
Lucia spomína, že jej ťažkosti neprichádzali naraz. Jeden príznak ustúpil a vzápätí sa objavil iný – preto bolo mimoriadne ťažké dať ich do súvislosti. „Bola som plačlivá, napätá, unavená. Boleli ma kĺby, mala som pocit, akoby mi niečo žralo nervy,“ opisuje obdobie, keď bežné každodenné veci prestali byť samozrejmosťou. „Jedného dňa som už nedokázala vstať ani z postele.“
Pridali sa problémy s jedlom. Čoraz viac potravín jej spôsobovalo nepríjemné reakcie, jedálniček sa zúžil na minimum. „Jedla som len mäso a brokolicu, nič iné mi nerobilo dobre,“ hovorí. Začala výrazne chudnúť. Absolvovala množstvo vyšetrení, no zrozumiteľná odpoveď neprichádzala.
Barbora zas bojovala s tým, čo sa bežne označuje ako mozgová hmla – pocit odtrhnutosti od reality, neschopnosť sústrediť sa, strata energie bez zjavnej príčiny. Obom ženám lekári naznačovali, že ich príznaky sú možno trochu prehnané. Pocit, že im niekto neverí, bol podľa ich slov rovnako vyčerpávajúci ako samotná choroba.
Prečo sa borelióza tak ťažko chytí
Najtypickejším prvým znakom lymskej boreliózy je takzvaná erythema migrans – červená škvrna, ktorá sa objavuje v mieste prisatia infikovaného kliešťa. Problém je, že až tretina pacientov si prisatie kliešťa vôbec nevšimne – najmä keď ide o drobnú larvu alebo nymfu. A červená škvrna sa vôbec neobjaví asi u dvadsať až tridsať percent infikovaných, vysvetľuje infektológ Peter Sabaka.
Boreliózu pritom na Slovensku prenášajú kliešte rodu Ixodes. Komáre, ovady ani iný bodavý hmyz sa za prenášačov lymskej boreliózy nepovažujú – čo je omyl, ktorý mnohých zmätie. Lucia si myslela, že ju uštipol iný hmyz, a práve preto sa na kliešťa vôbec nepomyslelo. Bez červenej škvrny a bez vedomého prisatia sa diagnóza stáva hľadaním ihly v kope sena.
Čo robiť, aby kliešť neprekonal obranu
Najspoľahlivejšia ochrana je stále tá mechanická: dlhé nohavice zasunuté do ponožiek, svetlé oblečenie, na ktorom kliešťa skôr zbadáte, a repelent na odkryté časti tela. Po každom pobyte v prírode – záhrada sa počíta rovnako ako les – treba prezrieť celé telo, osobitne záhyby: zákolenie, slabiny, podpazušie, vlasy.
Ak nájdete prisatého kliešťa, vytiahnite ho čo najskôr špeciálnymi kliešťovými kliešťami alebo kartičkou – nikdy olejom, vazelínou ani zápalkou. Kliešť sa pri dráždení môže vyzvracať a riziko prenosu baktérie sa zvýši. Miesto po vytiahnutí sledujte niekoľko týždňov: ak sa objaví rozširujúca sa červená škvrna, okamžite navštívte lekára a povedzte mu, kedy a kde ste kliešťa mali.
Príznaky ako dlhotrvajúca únava, bolesti kĺbov, neurologické ťažkosti alebo opakujúce sa stavy podobné chrípke po pobyte v prírode by mali byť dôvodom na návštevu lekára – aj keď červenú škvrnu nevidíte a prisatie ste si nevšimli. Včasná liečba antibiotikami je podstatne účinnejšia ako liečba v neskorej fáze. Ak máte pocit, že vám lekár neverí, máte právo požiadať o druhý názor.
