Obsah článku
Keď v septembri nájdete v garáži alebo pivnici obrovského chlpatého pavúka, prvý inštinkt býva siahnuť po papuči. Urobte to a porušíte zákon. Strehúň škvrnitý – najväčší pavúk žijúci na Slovensku – je chránený živočích a jeho usmrtenie je priestupkom, za ktorý môžu orgány ochrany prírody uložiť pokutu.
Pavúka na Slovensku zaznamenali napríklad v Trnave, Nitre či v okolí Dunaja. Na jeseň samce vyhľadávajú samice a samice si hľadajú miesto na prezimovanie – práve preto sa v tomto období tak často stretajú s ľuďmi v a okolo domov.
Prečo ho zákon chráni a čo za to hrozí
Strehúň škvrnitý figuruje v prílohe vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Každý chránený druh má zo zákona stanovenú takzvanú spoločenskú hodnotu – a práve tá sa uplatňuje, ak niekto chráneného živočícha poškodí alebo usmrtí.
Okrem právneho rozmeru má strehúň aj praktickú cenu. Loví cvrčky, šváby a iný hmyz, a v okolí domu teda funguje ako úplne bezplatná a prirodzená regulácia toho, čo by vás inak trápilo oveľa viac. Nemecký zväz ochrany prírody NABU preto dlhodobo vyzýva, aby ľudia pavúkom neubližovali.
Ako ho dostať von bez stresu
Postup, ktorý odporúčajú odborníci, je rovnako jednoduchý ako účinný. Priložte na pavúka väčší pohár alebo inú nádobu, podsuňte pod ňu tvrdý papier či kus kartónu a celé to opatrne vyneste von. Strehúň sa nesnaží útočiť – jeho prioritou je uniknúť, nie hrýzť.
Vypustite ho čo najbližšie k miestu nálezu, ideálne do trávy alebo k múru domu. Nemá zmysel voziť ho kilometre preč – narušíte tým jeho prirodzený presun, a ak ide o samicu hľadajúcu zimovisko, môžete jej tým skutočne uškodiť.
Ak na strehúňa narazíte vonku, nechajte ho jednoducho ísť.
Uhryznúť môže, ale len ak ho k tomu dotlačíte
Strehúň škvrnitý je jedovatý – rovnako ako drvivá väčšina pavúkov. Jeho jed však slúži na paralyzovanie koristi, teda hmyzu, nie na obranu voči cicavcom. „Pri uhryznutí dokáže spôsobiť človeku len ľahké zdravotné problémy, napríklad opuch, začervenanie a bolesť v mieste uhryznutia. Takže je pre človeka neškodný,“ vysvetlil arachnológ Pavol Purgat z Ústavu krajinnej ekológie SAV.
K uhryznutiu dôjde takmer výhradne v sebaobrane – napríklad keď pavúk vlezie do topánky a vy ho pri obúvaní pritlačíte, alebo keď sa ho niekto pokúsi chytiť holou rukou. Rozšírený mýtus o pavúkovi útočiacom skokom Purgat uvádza na pravú mieru: áno, strehúň skáče, no skok meria dva až tri centimetre a používa ho výhradne pri love koristi, nie pri obrane.
Dôležitý detail: pavúk pri uhryznutí nemusí do rany vôbec vstreknúť jed – hovorí sa tomu suché uhryznutie.
Čo robiť, ak predsa len dôjde k uhryznutiu
Podľa Národného toxikologického informačného centra postačuje dezinfekcia miesta uhryznutia, studený obklad na tlmenie bolesti a v prípade zápalu bežná protizápalová liečba. Ranu tvoria dve bodky vzdialené od seba jeden až desať milimetrov. Pavúk hryzie spravidla len raz.
Lekára vyhľadajte vtedy, ak sa objaví opuch šíriaci sa ďalej od miesta uhryznutia, príznaky infekcie – teda hnis, zvýšená teplota alebo červené pruhy – alebo znaky alergickej reakcie ako dýchavičnosť, žihľavka po celom tele či opuch tváre. Špecifické protipavúčie sérum na Slovensku k dispozícii nie je, no pri strehúňovi ho podľa centra ani nepotrebujete.
Ako strehúňa spoznáte a ako mu zabrániť vojsť dnu
Strehúň škvrnitý je tmavohnedý až sivý s čiernym bruchom a svetlejšími nohami na spodnej strane. Je husto ochlpený svetlosivými chlpmi. Telo samice presahuje tri centimetre, rozpätie nôh dosahuje sedem, u najväčších jedincov aj desať centimetrov. Siete nestavia – ak teda vidíte veľkého pavúka v pavučine v rohu izby, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o iný druh. Na Slovensku žije približne 942 druhov pavúkov.
Aby ste mu sťažili cestu do domu, utesnite medzery pod dverami garáže a pivnice, skontrolujte sieťky v oknách a odstraňte hromady dreva či kameňov tesne pri stenách. Pokosená tráva pri základoch tiež pomôže. Obmedzte nočné osvetlenie pri vchodoch – menej svetla znamená menej hmyzu a teda menej pavúkov, ktorí za ním idú.
A jedna rada, ktorá znie banálne, no v jeseni zachráni nervy: ak necháte topánky vonku alebo v garáži, pred obutím ich vždy vylepte. Väčšina uhryznutí vzniká práve takto.
