Obsah článku
Slovenské zdravotníctvo stojí pred otázkou, na ktorú nikto nechce poznať odpoveď: kto nás bude liečiť, keď odíde takmer polovica ambulantných lekárov? Prieskum Asociácie súkromných lekárov odhalil znepokojujúce čísla – až 80 % lekárov hodnotí súčasné podmienky ambulantnej praxe ako dlhodobo neudržateľné a viac ako polovica z nich zvažuje ukončenie alebo výrazné obmedzenie svojej práce.
Čísla, ktoré by mali znepokojiť každého z nás
Podľa výsledkov prieskumu chce do šiestich rokov skončiť s praxou takmer polovica lekárov pracujúcich v ambulanciách. Konkrétne 23,6 % plánuje odísť už do troch rokov, ďalších 26,3 % do šiestich rokov. Za týmito štatistikami však nestoja len abstraktné čísla – sú za nimi ľudia, ktorí dnes denne ošetrujú pacientov. Keď odídu, ich miesta nemá kto obsadiť. Ohrození sú všeobecní lekári, pediatri aj špecialisti.
Asociácia súkromných lekárov upozorňuje, že zdravotníctvo sa nerozpadne zo dňa na deň. Ide o pomalý, postupný proces, ktorý sa zrýchľuje s každým vyčerpaným lekárom, ktorý sa rozhodne pre odchod. „Toto nie je strašenie. Toto je varovanie. A času nie je veľa,“ zaznelo z radov lekárskej obce.
Ambulancie zabezpečujú väčšinu zdravotnej starostlivosti – len málo ľudí to vie
Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth pre STVR zdôraznil fakt, ktorý väčšina verejnosti vôbec netuší: ambulantná starostlivosť pokrýva až 70 % celkovej zdravotnej starostlivosti o pacientov na Slovensku. Navyše, plných 90 % diagnostiky sa odohráva práve v ambulanciách, nie v nemocniciach. Ak by sa tento sektor zrútil, dôsledky by pocítili všetci – dlhšie čakacie doby, preťažené nemocnice, kolabujúca prevencia aj skríningy.
Šóth tiež vysvetlil, prečo mnohí lekári radšej volia prácu v nemocnici – jednoducho preto, že sa tam nemusia starať o chod prevádzky, financie ani administratívu spojenú s vlastnou ambulanciou. Ambulantní lekári znášajú záťaž podnikania aj medicíny zároveň, pričom príjmy z poisťovní im na pokrytie všetkých nákladov nestačia.
Príbeh jednej lekárky za tisíckami pacientov
Situáciu výstižne ilustruje výpoveď jednej z lekárok, ktorú Asociácia súkromných lekárov zverejnila. Diabetologička s dvoma rokmi do dôchodku, so zdravotným postihnutím, pracuje napriek bolestiam – no nástupcu pre svoju ambulanciu jednoducho nemá. Mladí lekári o takéto miesto záujem neprejavujú. „Platím všetko možné, každý papier, upratovanie, sestru a kopu ďalších vecí. Z toho, čo platí poisťovňa, neviem vyžiť,“ opisuje. Za jej ambulanciou stojí 2 860 pacientov, ktorí by v prípade zatvorenia zostali bez starostlivosti.
Práve v tom spočíva podstata problému – keď odíde lekár, nezostane prázdna miestnosť. Zostanú ľudia, ktorí potrebujú pomoc a nemajú sa kam obrátiť.
Čo na to štát a minister zdravotníctva?
Minister zdravotníctva Kamil Šaško reagoval na situáciu tým, že predstavil stratégiu riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve – oblasť, ktorá bola podľa jeho slov dlhé roky podceňovaná. Súčasťou riešenia by mohla byť aj premena fakulty zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Banskej Bystrici na plnohodnotnú Lekársku fakultu. Cieľom je vychovávať lekárov vrátane špecialistov priamo v regiónoch, z ktorých pochádzajú, a motivovať ich zostať v ambulanciách namiesto odchodu do veľkých nemocníc či do zahraničia.
Asociácia súkromných lekárov a minister zdravotníctva by sa mali v najbližšom čase stretnúť, aby hľadali konkrétne riešenia. Čas pritom hrá kľúčovú rolu – každý rok bez systémovej zmeny situáciu ďalej zhoršuje.
Čo môžeme urobiť my ako pacienti?
Dostupnosť ambulantnej starostlivosti nie je len problémom zdravotníkov – je to existenčná otázka pre každú rodinu na Slovensku. Väčšia informovanosť verejnosti, záujem o dianie v zdravotníctve a tlak na zodpovedných politikov môžu byť prvým krokom k zmene. Ak sa téma ambulantnej krízy nebude riešiť otvorene a systémovo, čakacie doby sa budú predlžovať a lekárov ubúdať – potichu, ambulancia po ambulancii.
